(ne)závislosť na alkohole

Alkohol je návyková látka, ktorá je spoločnosťou nielen tolerovaná, ale dokonca vyžadovaná. Rodinné oslavy, vianočné večierky a podobne, všade alkohol a keď poviem, že nepijem, prvá otázka znie "šoféruješ?".
Musím ľuďom vysvetľovať, prečo nepijem a cítim sa ako v tom meme "in my country when you lend people money, you have to explain why you want it back" a vtipe "Muž ide po diaľnici vyhýba sa autám a v tom počuje v rádiu "pozor, pozor, nejaký hlupák ide na diaľnici v protismere". On hovorí "čo jeden, všetci!"".
Väčšinou (nie vždy!) povedia, že to je v poriadku a nesúdia, no ja vidím ich reakcie a to neoklamú. To kam sme sa dostali? Dokážu sa dnes ešte ľudia zabaviť bez alkoholu? Potom sa tu ideme čudovať, keď opilec zrazí 5 študentov. Boli tu potom rôzne návrhy na boj proti alkoholu (za volantom), ale nakoniec nič z toho a sme tam, kde sme boli.
A to ani nehovorím o politikoch a ich láske k alkoholu (a semaforom).

Idú "v protismere" všetci, alebo len ja?